pondelok, 11. januára 2016

Ježiško mi priniesol okuliare. Veľmi dobrý nápad, pretože už som roky nečítala. Nečítala som preto, lebo som už na tie malinké písmená nevidela. Nečítala som 10 rokov. Odvtedy som sa stala mamou, zmenili sa moje postoje, názory. Tak poďme objavovať čaro slova. K tým okuliarom som samozrejme dostala aj knihy. Tieto dve:





































Denník Anny Frankovej ma sklamal. Som dcéra a som už aj matka. Najviac ma udivil a zarmútil vzťah Anny k svojej matke. A zarmútilo ma aj to, že vôbec tieto slová v denníku ponechali a vydali. Obdobie, v ktorom Anna písala svoj denník bolo ťažké, hrozné, neskutočne zlé. Človek si utvoril zasa raz jeden obraz o živote židov v tej dobe - krutý, bolestný a žitý tak, ako sa dalo. Keďže ale denník písalo len 13ročné dievča, aj postrehy z toho obdobia sú len primerané jej veku. Možno by stálo za uváženie prerobiť denník na román a rozšíriť pohľad na tú dobu.

Kniha Naše rozchody ma zaujala postojom a úvahami muža o svojej životnej láske, vzťahu k iným ženám a sebe. Zaujímavé, ľahké čítanie, občas s možnosťou zamyslieť sa. V podstate  oddychovka.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára